Jubilejný 10. ročník súťaže o Európsku cenu obnovy dediny

sa niesol v znamení motta „Budúcnosť cestou spoločenských inovácií“ a chcel upriamiť pozornosť na tie dediny a vidiecke komunity v Európe, ktoré realizujú mnohonásobné zmeny v hospodárskom, sociálnom a kultúrno-spoločenskom živote obce cez rôznorodé a výkonné projekty zapájajúce všetky skupiny obyvateľstva a zohľadňujúce ľudské práva. Súťaže sa zúčastnilo celkom 29 obcí z rovnakého počtu európskych krajín a regiónov. Slovenská republika dosiahla historický úspech, kedy v záverečnom finále zdolala nášho reprezentanta – obec Liptovskú Tepličku (okres Poprad) juhotirolská obec Sand in Taufers (Taliansko). 

              Liptovská Teplička presvedčila členov komisie všestranným rozvojom, ktorý sa snaží vyhovieť požiadavkám na poľnohospodárstvo, výstavbu, sociálny, ekonomický a ekologický rozvoj. Príkladným je jednoznačný prechod na biologicko-ekologické hospodárenie na lúkach a pasienkoch už v prvých porevolučných rokoch rozvoja obce, čo poukazuje na zodpovedný prístup k zachovaniu jedinečnej kultúrnej krajiny aj v európskom meradle. Vysokou mierou oslovili komisiu aj ďalšie aktivity, ako podpora vidieckeho turizmu, angažovaná starostlivosť o tradície a tradičnú architektúru, mimoriadne inovatívna škola, výrazné otvorenie sa pre moderné informačno-komunikačné technológie prostredníctvom vlastnej miestnej televízie s týždňovým regionálnym programom a v neposlednom rade príkladná spolupráca s rómskou komunitou, ktorá tvorí 25 % miestneho obyvateľstva a ktorú sa obec snaží integrovať, ale nie asimilovať.

             Holandská obec Koudum z provincie Frízsko zvíťazila v 9. ročníka tejto súťaže a tým pádom jej pripadla úloha zorganizovať slávnosť pre ďalší ročník súťaže. Koncom septembra 2008 sa stala dejiskom nielen slávnostného aktu odovzdávania ocenení ale aj centrom niekoľkodňového bohatého kultúrno – spoločenského programu, ktorý pre zhruba 1000 účastníkov z 29 európskych krajín a regiónov pripravili domáci obyvatelia.

            Celá dedina žila európskou slávnosťou – domáci obyvatelia si veľmi originálnym spôsobom vyzdobili svoje predzáhradky – na jednej ulici to boli zajace najrôznejších tvarov a veľkostí, inde tabule s rôznymi prísloviami a porekadlami. Azda najoriginálnejšia bola „trpasličia“ ulica – každá predzáhradka zobrazovala určitý výjav zo života škriatkov – školu, orchester, nemocnicu a pod. V uličkách dedinky si rozložili svoje stánky najrôznejší umelci a remeselníci – okrem predaja výrobkov, bolo možné zblízka sledovať ich výrobu a dokonca si aj vyskúšať svoje vlastné remeselné zručnosti. Na každom rohu predvádzali svoje muzikantské, spevácke a tanečné schopnosti domáce aj zahraničné súbory. Večer patril priam olympijskému nástupu všetkých účastníkov na miestnom štadióne za doprovodu naozaj originálnych dychových kapiel, ktoré okrem hráčskeho umenia predviedli aj svoje tanečné a pohybovo - priestorové schopnosti.

            Druhý deň dopoludnia bol pracovný – účastníci sa rozdelili do viacerých skupín a zúčastnili sa rôznych workshopov – niektorí diskutovali o budúcnosti vidieckych regiónov, či o využívaní obnoviteľných zdrojov energie;, iní na bicykloch spoznávali výsledky obnovy dediny v Koudume, či debatovali s porotcami o ich postrehoch a výsledkoch hodnotenia súťažiacich obcí.

            V popoludňajších hodinách sa všetci účastníci zišli v miestnej športovej hale na veľkej európskej slávnosti, v ktorá bola koncipovaná tak, aby v nej bola adekvátnym spôsobom zdôraznená kultúrna, jazyková, rôznorodosť Európy – v programe odzneli zdravice v 9 jazykoch súťažiacich obcí, porotcovia čítali svoje hodnotenia a ocenenia tak isto v jazyku tej – ktorej dediny. Pre každého jedného účastníka znamenalo veľkú česť prebrať ocenenie z rúk splnomocnenca holandskej kráľovnej Beatrix pre provinciu Frízsko. Následná veselica len zdôraznila kultúrnu rôznorodosť a zároveň blízkosť národov a regiónov Európy – univerzálnym jazykom bola hudba a gastronómia. Všetky súťažiace obce sa vo svojich stánkoch prezentovali svojimi regionálnymi špecialitami, hudobníci z rôznych regiónov dokázali spoločne muzicírovať...

            Slávnostný večer však nebol len o zábave, ale aj o nadväzovaní kontaktov. Starosta Liptovskej Tepličky nadviazal priateľské kontakty so spolusúťažiacimi obcami – z Poľska, Maďarska, Českej republiky, ale aj s víťaznou tirolskou obcou – všetkých pozval na Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou a všetci pozvanie s radosťou prijali. Slovenský folklór, gastronomické špeciality, pohostinnosť a srdečnosť Tepličanov zaujali mnohých prítomných.

Fotogaléria zo slávnosti: